Vojenský park a múzeum SNP
Okolie budovy je voľne upravená plocha zelene v navrhnutom urbanistickom priestore. Do objektu sa vstupuje pomocou schodiska. Schodisko je otvorené, široké, bez zábradlia. Pamätník SNP vyznieva ako solitér a jeho pôsobenie je veľmi výrazné.
Stavba predstavuje spojenie pamätníka a múzea v jednej monumentálnej podobe. Tvorí ju horizontálna podnož a organická hmota, zdvojená, so stredový predelom. Výrazové pôsobenie takejto kombinácie silné a odzrkadľuje spoluprácu autora so sochárom.
Organická časť je predelená v strednej časti ako symbol, ktorým chcel Dušan Kuzma poukázať na zlom, tragický príbeh a vojnu dvoch strán. Vo vnútri oboch betónových škrupín sa nachádza múzejná expozícia. Osvetlenie objektu je zabezpečené zasklenou plochou na oboch častiach organickej hmoty, v miestach zvislých stien, z vnútornej strany. Spodná časť má na streche umiestenené štvorcové svetlíky (lukarny). V tejto časti budovy sa nachádzajú vedecké pracoviská, knižná prednášková sieň, uskutočňujú sa tu výstavy. Je tu umiestnené i hygienické zariadenie a ostatné miestnosti s rozličným využitím. V suteréne budovy sa nachádza depozitár a skladové priestory.
Vstup do pietnej siene vedie cez vonkajšie schodisko, ktoré sa stupňuje a graduje tak pôsobenie celej stavby. Vstupný priestor je tiež realizovaný aj zo zadnej strany. Tu sa nachádza tiež múzeum bojovej techniky.V pietnej sieni je umiestnená plastika akademického sochára Jozefa Jankoviča s menom Obete varujú z roku 1969. Sochárske dielo vyjadruje utrpenie človeka a obete vojny. Vzniká tak zaujímavé skĺbenie umenia a architektúry, kde je vytvorený tzv. zrast týchto dvoch umení a celé dielo pôsobí veľmi expresívne. V období normalizácie bolo však toto sochárske dielo odstránené (1972) a na svoje miesto sa dostalo v roku 2004.
Objekt pamätníka je náročný aj po statickej stránke, kedže realizácia nezvyčajných tvarov bola pomerne zložitá. Dielo vzniklo v spolupráci so statikom Róbertom Lamprechtom. Pri vyhotovení boli použité prírodné materiály a ich kombinácia.Organická hmota rozdelená na dve časti, z ktorej jedna je trojpodlažna a druhá dvojpodlažná bola vyhotovená z ramenátov. Tieto dodali budove žiadaný tvar a boli obložené drevenými fošňami do tvaru krivky. Povrchová úprava betónu je ako pohľadový, čo stavbe dodalo patričný výtvarný výraz.
Drevo ako stavebný materiál bolo použité aj na schodisku, v hale múzea, v pietnej sieni ako dlažba z smreka červeného i ako drevený obklad stropu, čo pôsobí útulnejšie a mäkšie k ostrosti vertikality stavby.
Múzeum SNP bolo založené 8. mája 1955. Týmto sa pridal k pôsobeniu Ústavu Slovenského národného povstania, ktorý tu vznikol už v decembri 1947. V súčasnosti sa v objekte nachádza múzeum a archív vývoja slovenskej spoločnosti v období rokov 1918 - 1948 so zameraním na protifašistický odboj a Slovenské národné povstanie. Inštitúcia má celoslovenskú až medzinárodnú pôsobnosť a vykonáva odborno - metodickú, poradenskú a koordinačnú činnosť. Múzeum má k dispozícií 66 956 kusov múzejných zbierok a 136 157 kusov archívnych zbierok. Súčasťou je archív zo zameraním na múzejnú činnosť a obdobie rokov 1938 – 1945. Nachádza sa tu aj knižnica s 20 000 knižnými jednotkami.
V roku 2004 dňa 27. augusta bola vytvorená stála expozícia so zameraním na prezentáciu rozhodujúcich politických, vojenských a spoločenských udalostí na slovensku v rokoch 1918 – 1948. Táto zbierka je najrozsiahlejšia zbierka tematikou, obsahom i materiálom zo všetkých doterajších expozícií.Počas roka sa v múzeu prezentujú aj krátkodobé tematické výstavy rôzneho charakteru (výtvarné, dokumentárne).